Na konci tejto slabej zimy sme sa plánovane vybrali za snehom, vysoko na obnovenú horskú chatu Smrekovica, na zimný výchovno-rekreačný pobyt. Po úvodnom kombinovanom „výšľape“ a vyvezení, nás 21 preroďákov s 5 dospelými, privítalo krásne vysokohorské prostredie prežiarené slnkom. Po rozdelení na izby a ubytovaní sme sa vybrali na krátky prechádzkový okruh, na ktorom sme sa dosýta vyšantili, ale aj poriadne zamočili od slnkom topiaceho sa snehu.
Večer sme prežili zoznamovaním sa, keďže bolí na „lyžiaráku“ deti a mladí z rozličných skupín a návštevou nášho známeho kňaza, ktorý vyšiel na 8.najvyšší vrch sveta Manáslu, o čom nám porozprával. Po dobrej večeri a komunite sme sa išli posilniť spánkom do ďalšieho dňa.
Po výživných raňajkách sme sa vybrali na svah a keďže bolo hodne začiatočníkov, rozdelili sme sa do skupín, ktorým sa následne venovali inštruktori. decká boli húževnaté a vytrvalé. Po obednej prestávke, sme sa síce v horšom počasí, ale s veľkou chuťou vrátili späť na svah. Mokrí, unavení ale šťastní, že sme svoje limity posunuli o veľký „šmyk“ dopredu. Večer sme pokračovali spoločenskými hrami a zakončili deň tradičnou komunitou.
Na druhý deň sme išli vylepšovať techniku a napriek tomu, že počasie nebolo ideálne, každý z účastníkov zlyžoval svah, niektorí rýchlejšie a niektorí mokrejšie 🙂 Popoludní sme regenerovali a spomínali na vtipné zážitky na svahu. Posledný deň sme sa, kvôli nepriaznivému hmlistému počasiu a zlej kvalite snehu na svahu, vybrali na vysokohorskú prechádzku so psíkmi a „lavínovým“ výcvikom od nášho inštruktora a horského záchranára Petra. Lavínu sme našťastie nestrhli, ale zakopaný lavínový vyhľadávač pomocou sondy, lopatiek a psíkov Tery a Taa sme našli.
Na zimnom pobyte sa nám veľmi páčilo rodinné a pohodové prostredie horskej chaty a veľká ústretovosť a priateľskosť majiteľa aj personálu – kuchári, časníci, vlekári, ktorí sa o nás starali. Ďakujeme!
Zatiaľ žiadne komentáre