Začiatkom decembra sme sa vybrali na náš tradičný zimný výchovno-rekreačný pobyt, tentoraz ale netradične do divočiny. Po minulé roky sme v závere roka naháňali zážitky a utužovali sa na penzióne v Liptovskom Jáne, no tentoraz sme zamierili do vyšších polôh, v nádeji, že nás zastihne sneh.
Pobyt sme začali vo štvrtok popoludní, keď sa hŕstka „kuričov“ vybrala na aute na poľovnícku chatu do hôr nad Liptovskou Lúžnou. Rozdúchali sme oheň v štyroch pieckach a hybaj píliť drevo na noc, kým s brieždením, neprivialo ďalších chlapcov, ktorí prišli do Lúžnej autobusom a „trošku“ sa prešli cez lesík. Studnička, latrínka… bez svetla a elektriky pri svetle sviečok a čeloviek, začala sa chystať večera. Po nej družná zoznamovacia komunita a veselý spoločný večer. Ráno nás okrem chladu zobudilo aj zvolávanie na spoločnú rozcvičku. Po chutných raňajkách, ktoré si museli chalani samy nachystať, nás čakalo veľa práce a ešte viac trpezlivosti. Pílenie, kálanie, ukladanie, kúrenie v šparhéte, aby polievka „pozvoľna“ zovrela…všetci sa družne zapojili…aj s výsledným vysokohorským futbalíkom, zameraným ani nie tak na víťazstvo, ale rozdupanie krtincov. Po vytúženom obede a lesnej prechádzke so schovávačkou, sme si pripravili chutné špagety. Nasýtení, ukonaní, sadli sme si k večernému hodnoteniu, zavŕšenému spoločným spevom s harmonikovým doprovodom nášho Filipa. Ej veru, veselo bolo… A hybáááj na nočnú hru .. s petardami zachrániť, čo sa stratilo..a veru sme našli všetkých, aj sa šťastlivo, po uprataní chaty, na druhý deň domov vrátili…
sniežik poletoval, ale len taký decentný…
Zatiaľ žiadne komentáre