DSCN2377

Náš “sen o ihrisku” sa začína stávať skutočnosťou!

Burina, muchy, osy, špina a neporiadok. Aj takto by sa dalo nazvať to, čo sme videli v prvý deň projektu „Spravme si spolu naše ihrisko“ na ulici Silbigera. To, čo niekedy slúžilo ako ihrisko, teraz vyzeralo ako poriadne udržiavaná jedenapolmetrová džungľa.

Každý deň sme začínali a končili modlitbou. Nakoniec, vlastnými silami by sme zrejme nedokázali urobiť všetky tie veci, ktoré sa stali. Prvý deň sme sa chopili hrablí a kôs, a ak by nenastalo prerušenie obedom, tak sme pracovali neúnavne. Tento deň sa nám podarilo “vyklčiť” asi tretinu. Pomohla nám aj motorová kosačka, ktorú nám priniesol Jakubov otec a starký. Všetci boli z dobre vykonanej práce spokojní a unavení.

Druhý deň sa niesol v ešte lepšej nálade spoločného ducha hrabania a kosenia. Motorové kosačky sme mali už dve. Náš Jakub nám vybavil ďalšiu, s ktorou prišiel jeho kamoš Andrej. Aďo a jeho mamina priniesli krovinorez. Okolití susedia sa začali zaujímať o to, čo sa deje pod ich oknami, prichádzali “obkuknúť” a postupne sa začali o našu iniciatívu zaujímať viac a zapájať sa. To sme ešte netušili, čo všetko sa stane. Obedovali sme paštétu s pečivom a zeleninou. Dokončili sme práce v ten deň a keďže nikto nepatril do klubu korytnačiek, tak dve tretiny ihriska už boli vykosené a zjemnené motorovými kosačkami.

Tretí deň sa niesol v duchu očakávania. Všetci sme vedeli, že k nám majú na ďalší deň prísť Holanďania. Prišli nám pomôcť aj ďalší susedia, Dano s otcom zabezpečili zváranie pokazenej bránky a chlapci ju hneď ráno zakopali. Mali sme aj trochu času na zábavu a šantenie, naháňanie a pasovanie. Ostatne, to si predsa chlapci vyžadujú. Kosili a hrabali sme ako draci. Fúriky nám pomáhali vo vynášaní pokosenej trávy na kopu za ohniskom. Po opekačke a osviežení sme dokončili našu prácu. Pri pohľade na ihrisko sa už vykosená plocha dala naozaj nazvať ihriskom. Kde-tu boli hrby, mierny briežok od cesty zavadzal a na opačnej strane sa valil Váh, ktorý nemá v láske zatúlané lopty.

Očakávanie v štvrtok ráno pri príchode do PRERODu vrcholilo. Boli sme napätí. Holanďania boli tu. Dnes nás všetkých čakala ťažká robota s dokosením zvyšku trávy a hlavne zrovnaním briežku krompáčmi. Po príchode Holanďanov na ihrisko, tam už väčšina z nás bola, resp. kopala. Odrazu nás bolo asi 40. Rýchle zoznámenie vystriedali organizačné pokyny „kto bude robiť čo“. Polovica cudzincov odišla na Klačno do skate parku, kde zbierali kamene a pripravovali terén na budúco týždňovú spoločnú akciu. Zvyšok sme zapriahli do kopania briežku a kosenia. To, čo sme vykopali, sme použili ako výplň do dier a na nerovnosti. Angličtinu, tlmočenie a gestikulovanie bolo vidieť celý deň. Opekačka poskytla možnosť lepšie sa spoznať a spriateliť. Holanďania, ktorí prišli, pochádzajú z blízkosti Utrechtu a všetci sú príslušníkmi jednej kresťanskej protestantskej cirkvi. Prichýlila ich Bratská jednota baptistov. Deň sme zakončili modlitbou.

Posledný deň bol zo všetkých dní najkrajší. Ráno sme ešte stále pracovali na zrovnávaní/posúvaní briežku. Keď okolo bývajúci videli, že sa tu deje niečo neobyčajné, tak jeden z nich dal zavolať asi sedem plne naložených tatroviek (jedna sa otočila sedemkrát) zeminou na vyrovnanie ihriska. Ihrisko bolo pripravené na futbal. Najskôr sme však mali obed – guláš. Ten sa pripravoval od nášho príchodu, počínajúc prípravou dreva na oheň a končiac miešaním guláša v kotli. Zorganizovali sme turnaj, kde boli dva slovenské, a dva holandské družstvá. Polčas trval desať minút a vo finále sa ocitli dva slovenské tímy. Víťaz bol jasný. To však ešte netušili, že sa zrodí piaty tím – Korytnačky. V ňom boli prevažne ľudia zodpovední za chod projektu. Zápas s víťazom turnaja sa skončil nerozhodne 4:4. Vynikajúca atmosféra vládla počas celého dňa aj vďaka tomu, že pomáhali ľudia z tunajšej komunity. Holanďania pre nás pripravili krátku scénku, ktorá hovorila o tom, že keď človek urobí niečo zlé – niečo ukradne, alebo zaklame… tak sa stáva väzňom hriechu. Od tohto väzenia ho môže vyslobodiť úprimná modlitba k Bohu a prosba o odpustenie. Po prísľube, že zem príde vyrovnať bager, a že sa postará aj o dva veľké pne, sme sa rozlúčili ďakovnou modlitbou a zamierili do svojich domovov.

O vnímanie celého týždňa sa takto s nami podelil náš Martin, za čo vďaka jemu aj VŠETKÝM, ktorí priložili ruku k SPOLOČNÉMU DIELU.

Na ihrisku budeme ďalej pracovať aj v auguste a veríme, že sa tam udejú ešte VEĽKÉ VECI.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>